Akcie

Vážení občania !

     Dnes je 12. január 2015 a je to práve 70 rokov od 12. januára 1945, keď naša obec Kalinovo prežívala ťažké chvíle vojny, keď sa na našom území stretli dve znepriatelené armády. Mnohí moji vrstovníci a starší sa pamätajú ako sme sa pred hrozbou zbraní museli skrývať v pivniciach, alebo dokonca v stohoch slamy a odtiaľ vidieť letecký kobercový nálet na neďaleký Lučenec.

Túto udalosť zaznamenal aj Pavol Jánoš vo svojej monografii KALINOVO takto:

     Vojaci Sovietskej armády zvádzali s nemeckými vojskami pri oslobodzovaní južných a juhovýchodných častí Lučenského okresu ťažké boje. Dňa 12. januára 1945 v priestore pri Ružovej osade a kóte 278 bola nemecká obrana prelomená približne do hĺbky 6 km na sever. Vojská 35. streleckého zboru obsadili vtedy osadu Vyšný Petrovec a zakrátko aj obec Hrabovo. Hoci sa postup sovietskych vojsk na rozvodnenej rieke Ipeľ o niekoľko hodín spomalil, popoludní o 16. h už sovietske tanky kontrolovali celú obec. Obyvatelia bývajúci v časti Bystriná už 11. januára vedeli o chystanom útoku na 12. januára, pretože prieskumníci sovietskych vojsk už v tento deň prišli nepozorovane do Kalinova a nadviazali s nimi spojenie. 12. január je dňom oslobodenia našej obce spod nemeckého fašizmu. Obyvatelia Kalinova si ho každý rok na miestnych oslavách pripomínajú a uctievajú. Na pamiatku padlých hrdinov v boji proti fašizmu v roku 1969 postavili občania pred budovou základnej školy pamätník. /autor Jánoš Pavol: Kalinovo/

      Boli to ťažké chvíle, ale prežili sme ich, nesmieme zabudnúť a musíme bdieť a nedopustiť, aby sa znovu opakovala vojna.

     V súčasnosti sme svedkami rôznych nepokojov v štátoch Európy, ale aj na ďalších kontinentoch. Prejavme aspoň v mysli solidaritu k ľudom, ktorí trpia a mnohí i umierajú.


     Pamätáš ešte na bystrický stožiar,
     keď o povstaní svetu hlásil zvesť,
     keď spoza krížov zlatučkého zbožia
     na hákový kríž tresla prvá päsť?


     Pamätáš na dni tŕpnutia a triašky,
     keď pri rádiu strácali sme dych,
     kedy už zájde s vojnou život ťažký
     a pokoj vstúpi s jarou do lodých ?

     To všetko prešlo ako so snom strašným –
     kozub raz tichý doma, tu i tam,
     z rádia čujem opäť krásu básní,
     z éteru hudbu znova uvítam –

     I slávu tých, čo denne, bez oddychu
     na fronte mieru vijú ratolesť
    pre naše šťastie, našu krásu tichú,
    aby len o nej podávali zvesť. /úryvok A. Plávka: PRI RÁDIU/


                                        

                                                                                                                                           Eva Rakytková






Počasie:

Kurzový lístok