Z histórie

NAŠE ZVONY

Málo je asi tých, ktorí by si mysleli, že aj také zvony môžu mať svoj príbeh. U nás v Kalinove je to skutočnosť.

V roku 1930 rozhodla cirkevná i obecná rada, že je potrebné do zvonice nainštalovať nové zvony. Zvon – to znie hrdo, ale nie je zvon ako zvon a tak poverili kantora, známeho výborným sluchom, celkovou rozhľadenosťou a kontaktami, aby kúpu zvonov sprostredkoval. Obyvatelia s radosťou prijali správu, že budú nové zvony. Celoobecná zbierka obidvoch obcí – Kalinova a Hrabova – bola dostačujúca na kúpu.

Vráťme sa do minulého storočia a prostredníctvom úryvku z knihy Janka Rakytku „Mladosť ako sen“ sa zoznámime s príbehom našich zvonov:

Úryvok
Smiech a štrngot pohárov sa niesli ponad predlžujúce sa tiene, víno zapaľovalo krv aj iskru v oku, reč plynula ako voda poniže brodu.
Tu sa náhle z diaľky ozval zvon. Najprv zvolal bim!, potom bim-bam!, a keď nadobudol rytmus, vložil sa do medzidoby hlas druhého, po chvíli tretieho, najväčšieho zvona. Ján Očenáš si priložil dlaň k uchu a s potešením načúval ako si letný vetrík pohráva s letiacimi tónmi a jemným vibrato prikrášľuje trojspev zvonov.
„Ale veď vy, pán rechtor, už máte pomník!, ťukol sa notár do čela.“ Sú to naše zvony. Počujete, práve vás chvália svojim hlasom. Na večnú pamiatku je na nich dokonca aj vaše meno. „Preháňate, pán notár!“ bránil sa učiteľ. „Sú tam mená všetkých členov rady, ona predsa rozhodla o ich zakúpení.“
„To síce áno, ale nápad to bol váš. A keby len nápad – všetko ste vy zariadili! Veď z nás ostatných nikto zvonom nerozumie.“
„Celkom iste by sa našiel aj niekto druhý.“ Odvetil Očenáš celkom skromne.
Keď vám rovno na záhrade stojí nádherná barokovo-klasicistická zvonica s jedným bojazlivým klingáčikom, bodaj by vás nenapadla myšlienka na tri poriadne zvony! Už ani neviem prečo, ale zvonárstvo ma vždy priťahovalo. A zrazu je tu možnosť si splniť sen. Podarilo sa až na tie nešťastné nápisy... Zvonom sa dáva meno obvykle podľa apoštolov, alebo svätých. Z obyčajných ľudí sa uvádza len majster zvonár. V tomto sme my boli nepokorní, a tak sme skoro spôsobili ich zohavenie.
„Zato môže slepá závisť a hlúposť sedliakov a nie my!“ rozčúlene mávol k dedine riaditeľ Križáni.“ Oni sa dožadovali, aby tie nápisy boli obrúsené. Vraj je to nespravodlivé, aby tam boli iba naše mená, pretože aj oni na zvony prispeli. Ak tam nemôžu byť všetci, tak potom nikto. Truľovia! Ešteže ste pri tom boli vy, pán Očenáš a fundovane im vysvetlili, že by zvony mohli puknúť, inak neviem, neviem...“
„To by bola veľká škoda!“ zahorekovala pani Križániová. „Ba čo vravím, hriech by to bol, aby také krásne zvony prišli nanivoč! Ach, a tak ich rada počúvam – znejú ako... ani to slovami neviem vyjadriť...ako taká clivá hudba.“
Potom Očenáš vysvetľoval, čo by spôsobilo obrúsenie a vybral z púzdra svoje husle, prebehol prstami po strunách:
„Tón tejto struny a tón vedľajšej tvoria spolu čistú kvartu. Takto pekne znejú spolu veľký a malý zvon. Keby sa, ale malému brúsením zvýšil nárazový tón, znelo by to asi takto: Počujete? To je zväčšená kvarta. Nielen, že to ťahá za uši, ale nevdojak privoláva pocit tiesne. Preto páni skladatelia používajú tento interval k vyjadreniu motívu smrti. Ale my predsa nechceme zvoniť iba pri pohreboch. Tu prítomné slečny by rady počuli v deň svojej svadby aj šťastné zvony, no nie?“
„A čo tretí zvon, ako pasuje k tým dvom?“ opýtal sa mladý Gandl, očividne zaujatý učiteľovým rozprávaním. „To je dobrá otázka!“ zaradoval sa Ján Očenáš. „Stredný zvon zviera s veľkým malú terciu...Počujete? To je základ molovej, čiže cirkevnej tóniny, ktorá nám tak krásne lahodí. Dobre to povedala pani Križániová: znejú spolu ako taká sladká clivá hudba. Veď ich aj odlievali ozajstní majstri! To ešte nie je všetko! Dobrý zvonár si prezrie vopred všetky ďalšie zvony v blízkom okolí, aby sa mu potom „nehádali“. A tak sa tie tri nové museli prispôsobiť tomu zaslúžilému na našom starom kostolíku. Jeho hlások je presne o dve oktávy vyšší ako hlas najväčšieho, takže môžu spievať všetky dovedna. Hádam si to ocenia aj tí, čo prídu po nás...“

A propos!
V súčasnosti sa začala postupná rekonštrukcia starej zvonice. Vymenili sa okná, dvere a aj fasáda sa vynoví. Robí sa to vďaka obetavým a štedrým ľuďom. Mená bratov Paľka a Vladka Kudlákovcov, Dušana Ciráka, pani farárky Petrillovej, starostu obce pána Šárkana a ďalších aj tých z aktivačnej činnosti, budú z vďaky vryté v našich srdciach.

Úplne na záver:
Aj zvon v novom katolíckom kostole ladí s tými starými zvonmi a my občania Kalinova ten orchester môžeme denne počúvať.

Vďaka Bohu!

Eva Rakytková

Počasie:

Kurzový lístok