PAMIATKA ZOSNULÝCH

 01.11.2008

PAMIATKA ZOSNULÝCH
(zvláštny príbeh)


Práve som sa nadchýnala krásou našich cintorínov v obci. Nádherne vyzdobené hroby kvetmi, osvietené sviečkami a kahancami.
Každý, kto len môže a vládze, príde v tento deň k hrobu svojho mŕtveho dať mu úctu, spomienku a tak vytvoriť most medzi týmto a onym posvätným svetom.
Sú aj takí, ktorí zo závažných príčin nemôžu vykonať svoju povinnosť na mieste a tak sa obrátia na pomoc ľudí.
Istá pani má pochovaného brata v našom cintoríne v obci, a preto požiadala firmu, robiacu pohrebné služby, o úpravu a výzdobu jeho hrobu. Pán podnikateľ bol ochotný, no nie a nie nájsť tento šesťdesiatpäťročný hrob. Pár občanov, ktorí sme boli práve v cintoríne sme mu ho pomáhali hľadať. Chodíme, chodíme a nič.
A teraz ! Chcem vzdať hold ľudskému computerovi, resp. mozgu, zhodou okolností môjmu vlastnému. Zrazu som si spomenula, že hrob s tým menom je niekde vo vedľajšom cintorín. Vybavili sa mi obrysy hrobu, a že tá pani bola mojou spolužiačkou. Hrob sme našli, firma ho vyčistila, ozdobila a včera, 1. novembra, svietili na ňom lampášiky.
Je niečo medzi zemou a nebom? Dal mi vnuknutie chlapček, ktorý zomrel ako jednoročný? je mozog naozaj ako „prístroj“? Dostal informáciu a za polhodinu ju spracoval. Som totiž staršia dáma !!!
Najviac sa mi páčila spoluúčasť občanov pri hľadaní hrobu. Prejavili ochotu dať človeku úctu, druhému splniť úlohu, urobiť dobrý čin. Všetci sme boli spokojní.




Eva Rakytková
Kalinovo