Básnik okamihu, majster metafory a paralely, básnik hlbokých zážitkov, nostalgie i prítomnosti, koreňmi v rodnej Kráľovej, vetvami zraku všade na Zemi od biblických dôb cez antické Grécko až do dneška.

Tvoriť začal už ako študent. Zúčastnil sa i študentskej súťaže Akademický Prešov. V roku 1984 vyhral Wolkrovu Polianku a v umeleckej súťaži pedagógov Chalúpkovo Brezno Cenu Ministra školstva a vedy Slovenskej republiky (1994). Básne posiela pravidelne do Slovenských pohľadov, mnohé uverejnil v Liste, náboženskom časopise ECAV v Kalinove, v bibliofílii Slovom slovo (2002), Zľutovanie vanie (2003).

Na oslavách 400. výročia Kráľovej recitovala básne v ev. sv. chráme Božom v Kráľovej jeho manželka Oľga, najlepšia interpretka jeho básni.

Jozef Trtol pochádza z Modry – Kráľovej, kde sa narodil 20.2.1956 v roľnícko-vinohradníckej rodine otca Jozefa Trtola a matky Boženy, rod. Sodomovej. Teraz žije v Kalinove, na čo sme patrične hrdí a každú jeho novú zbierku s radosťou vítam, krstíme a prezentujeme.

Maturoval na Gymnáziu v Modre v r. 1975. V r. 1975-77 pracoval ako zapisovateľ na Mestskom súde v Bratislave. Po absolvovaní Pd FUK v Trnave získal pedagogické vzdelanie s aprobáciou Sj – Vv, ktoré si doplnil na PF v Banskej Bystrici o predmet dejepis (1986-1989). Po vojenskej prezenčnej službe v Poprade učil na ZŠ Hrušove (1983-1989), potom pracoval na MKS v Lučenci (propagácia), učil na ZŠ v Cinobani (1990-1991), ZŠ L.Novomeského v Lučenci (1992-1994) a na ZŠ v Kalinove (1994-2001), na Zdravotnej škole v Lučenci a v súčasnosti pôsobí ako pedagóg na GBST v Lučenci. Manželka Oľga je učiteľka, dcéra Katarína farárka, syn Martin pracuje v hotelierstve, najmladšia Zuzka študuje na GBST v Lučenci.

Ma bohaté a všestranné záujmy a záľuby. Zbiera starožitnosti hlavne národopisného charakteru, ja známy hubár, rozumie sa vinohradníctvu a koňom, zaujímavo a pútavo rozpráva príbehy a píše nádhernú poéziu.

Jeho poézia je ako strapec hrozna z otcovej vinice. Svieža, šťavnatá, osviežujúca i podnecujúca. Číta sa tak ľahko, ako lahodne chutí bobuľa za bobuľou vysmädnutým ústam v teplom nedeľnom popoludní.